na Blog.cz

Milé decká, killjoys, fans, ako len chcete, hlásim sa Vám!

Ale iba som zaskočila, Slsi ma poprosila, či by som nezverejnila jeden článoček ohľadne tej killjoy party v Blave. Čo sa týka mňa, rada by som sa dostavila, akonáhle prídem z intráku začnem to riešiť s rodičmi. Ale ak náhodou nie, tak ak budem vedieť pomôžem s výzdobou a pod., na to si chcem čas nájsť určite! Tu je Slsin článok:

Okay, práve sa ma niekto pýtal na tú Killjoys párty. A teraz, tu, v tento moment, vám dávam poslednú šancu prejaviť o ňu záujem, totiž, moji najdrahší, bez vašej účasti nič nzmôžem...nemôžem vybavovať sálu, keď neviem pre koľko ľudí, nemôžem zháňať občerstvenie, ubytovanie ak neviem počet...pochopte ma, že mi to celé sťažujete, ja vás ešte raz prosím, už takto som spravila kopec ústupkov, dokonca som vám ponúkla možnosť, že budem v spojení aj s vašimi rodičmi a budú o všetkom informovaní tak ako aj vy. Killjoys, to naozaj chcete, aby som s tým celým sekla? Ja len potrebujem jasnú odpoveď....ak je tu čo i len 10% šanca, že by ste ísť mohli a že by ste chceli, potrebujem, aby ste mi napísali, že chcete a ja spravím všetko pre to, aby ste sa tam dostali. Ako vrvaím, je to vaša posledná šanca. Môžem zmeniť aj dátum dokonca, len potrebujem vedieť ČI...prosím vás, aj keď teraz nad tým celým mávnete rukou alebo viete, že nemôžte ísť, mohli by ste túto správu rozšíriť ďalej? aby sa o nej mohli dozvedieť všetci.

Zdravím decká, mrzí ma moja neprítomnosť počas celého mesiaca, no prišla som vám oznámiť, že všetko sa to tu určite znovu rozbehne aknáhle dostanem notebook, totižto tie jediné dva dni do týždňa, ktoré som doma, nechcem presedieť za PC.

Určite to tu prebudím, zatiaľ Adri ;)

Sakra, tak jeden rok? Iba jeden rok? To ako, existoval svet aj bez killjoys? Bez šialených farebných ľudí hľadajúcich slobodu? Jak to je vôbec možné? Nie su tu neustále? No nepredstaviteľné.

Pamätám si ten deň veľmi dobre. Ani moji rodičia naň nikdy nezabudnú, prekvapení od môjho hysterického šťastia a revu ma ešte aj cvakli mobilom (fotka nižšie).

Ani na týždeň po tomto trailery na jeden z najúžasnejších albumov roku 2010 - Danger Days, nezabudnem! Bol to snáď môj najšťastnejší týždeň, na každého som sa škerila od ucha k uchu, bola som obhadzovaná názormy, ako sa podobám na kučeravú babu Grace - maskota z videoklipu (no čo viac si priať) a človek by mi mohol aj nadávať, ale hlavu som mala plnú iba killjoy kostýmov na Halloween, nápadov, poviedok, chcela som tvoriť! Proste, bola to snáď tá najväčšia múza aká ma kedy kopla! Ak sa pýtate prečo, stačí si to video pustiť znovu a znovu. A znovu a znovu a... A ak nič tak znovu.

Amen.

Ahoj ľudia! Asi je fakt načase niečo napísať! Bolo by pekné aby som napísala nejaký report o prvom týždni a pól v novej škole, ale napríklad aj gratuláciu nášmu basákovi, ktorý mal 10. septembra 31 rokov, a navyše, v nedeľu to bolo 10 rokov, čo sa v NY stala katastofa... Heh, vždy je o čom písať, len Adri nemá čas, keďže ju pekne zamestnáva škola...

Zvláštne, ako práve niečo tak tragické ako pád týchto dvojčiek nakoplo Gerarda Waya aby si začal život poriadne užívať, potom kapela, komixi, a ďalej to už poznáte. Často som aj ja rozmýšlaľa, že ak by som aj ja videla niečo tak tragické a zničujúce, nebodaj by som to sama prežila alebo tak, či by ma to tak prefackalo, alebo či by som sa tiež pozbierala a začala si vážiť, čo mám. Netuším, snáď. Alebo, mohla by som to začať robiť aj bez nejakej katastrofy? Anyway...

Inak všetko naj Mikey! Sorry, it is late, but... tomuto úžasnému chlápkovi a umelcovi prajem, aby sa nikdy nevzdával a neprestával veriť či tvoriť! Ako zvykol Gerard o Mikeyim hovoriť: "I think sometimes he doesn't quite realize how special or talented he is."

A teťka teco o mne, jo? Poviem vám, že umelecká škola to... to sa proste nedá popísať asi k ničomu, to treba zažiť! Ľudia sú tam totálne iní! A učitelia vedia, že ani keď sa na hlavu postavia, tak my sa nebudeme učiť to čo nechceme a nosiť budeme tiež LEN TO čo MY chceme.

Páči sa mi ako sú s tým zmierení! Tam majú ľudia oranžové vlasy, v ušiach tunely ako pre vlaky, niektorí sú ako vystrihnutí z rozprávky či manga, rockery, hoppery, metláci, sú tak trochu poskupinkovaní, ale proste, tam nájdete snáď úplne všetko! A nikomu to nevadí, ten prístup ľudí a učiteľov je super! Proste vedia, prečo sme naozaj tu. Aby sme kreslili až do Aleluja, a zmaturovali, všetko ostatné je aftermath!

Takže, prvý týždeň som sa už naozaj nemala na čo sťažovať, asi iba na zlé obliečky na internáte, čo sa nedali zapnúť, ale nič iné som nevymyslela! Cítila som sa ako v letnom tábore, dostali sme najlepšiu izbu na internáte - maturitnú (kúpeľňa pre 4 baby, nie 8) a spolubývajúce sú všetky od nás a sú úžasné (sakra, aké šťastie mám ja v poslednom čase).

Teraz je to už trochu plnšie, ale máme fakt zaujímavý rozvrh! Pondelok, streda, a piatok všeobecné predmety (sooo boring) a utorok, štvrtok iba KRESLÍME, ale 9 hodín! Ale tie všeobecné sa proste nedajú porovnať s takým gymnazistickým rozvrhom. Nemáme chémiu, fyzika je na takej úrovni, že nám pustia video a robíme si poznámky o životopise vedcov, a matematika je ešte zaujímavejšia! Heh, učiteľ je super, teda zatiaľ sa zdá. Netrápi nás, lebo tam učí asi 30 rokov, a vie, že matematika znamená pre študentov na tejto škole iba nudné zlo, ako povedal xD Škoda, že ju máme iba 2-krát do týždňa... Bože, ja som to fakt povedala? xD

Potom máme raz ekológiu, raz občiansku, raz dejepis, a už len maturitné predmety. Na všeobecné predmety nás je 30, my sme krti (celá škola sa delí na krtov a afgáncov, to sú vlastne skratky odborov dokopy, tuším, že to vymysleli učitelia, je to cool) a na propagačnej grafike (utorok, štvrtok) je nás iba 8. A tie decká sú úplne super! Neskutočná sranda je s nimi, máme tam dvoch šikovných sprejerov, fanúšika filmov pričom vám povie všetky info. o každom filme, potom herečku v divadle, proste neskutočne šikovní ľudia! Dneska po obede sme šli spolu do MC Donalds (nie žeby mi to tam nejak extra chutilo, ale šla som). A mali sme sa. Inak naše odborné predmety sú nasledovné:

A nedalo mi nepridať sem jeden ekologický plagát, ktorý vytvoril niekto od nás na grafike. Zdroj je suvba.sk, autora som nenašla.

Proste úžas, ale budeme kruto makať (spýtala som sa jednej baby, ako dlho kreslila jeden vláčik keď bola prváčka, čo vyzeral ako fotografia na A3, a keď povedala, že 50 hodín spadla mi sánka). Ale teším sa! Btw, škola vyzrá super. Zvonka síce ako nejaká továreň (mal to byť totiž vedecký ústav), ale aj vznútra, všade sú výtvory, na stenách sú sochy, sú pomalované, pografitované, a je sakra veľká, má 5 poschodí! Nie raz som sa tam stratila. A máme výťah, čo používame len výnimočné. Wŕŕ.

Akurát iba na cestovanie si ešte neviem zvyknúť, do školy cestujem 40 minút električkou a busom z internátu na Peknej ceste 4. Ale vstávame až o 6:20, takže sa to dá! ;)

Tu je moja "výbava" do dielne. Ako grafici budeme toho veľa tlačiť takými 100-ročnými tlačiarňami a pracovať s nejakými chemikáliami. Teším sa!

Btw, viete koľko z nich tam počúva My Chemical Romance? Hodne! Veľa z vás by sa tam ľúbilo... raz vás tam zoberiem xD

A teraz pridávam skladbu, čo ma sprevádza v škole. Pesnička "Burning Down the House!" prerobená od The Used do soundtracku Transformers! Tuším som ale túto verziu počula v True Blood, ale je úžasná, The used, máte úžasné sountracky!

To som tak zhrnula veci o škole... domov som sa vrátila vlakom, najedla som sa, šla na zumbu, a teraz som tu. Myslela som, že umieram únavou, ale ešte som nejako vypotila tento remix článok. Snáď keď už budem mať notebook (2. polovica septembra) pri sebe, budem už možno písať aj niečo záživnejšie, zmením design, a pridám aj viac MCR noviniek ;)

Ako sa vám vedie v škole, killjoys? Dajte vedieť čo a ako...

Tak teda u mňa to začína zajtra, vstávanie o 4:30 aby som sa na ôsmu dostavila na Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave.

Dnešok bol fajn! Bola som vonku s kamošmi, tak som sa narehotala, že som dostala kŕč do krku a asi budem mať svalovku. Takto má vyzerať posledný deň slobody! xD A nie depressívne balenie ako do poludnia... Je tu taká vec, že notebook budem mať asi až v druhej polovici septembra, takže tento týždeň blog bude zapadať prachom. Ak ma neušikanujú na smrť, tak mám v pláne sa tu budúci víkend objaviť xD

A vlastne sa aj celkom teším! Nechce sa mi ani trochu do veľkého mesta a nieto ešte nechať tu celú moju milovanú famíliu, ale chcem študovať, čo ma baví! Ona za mnou nepríde, musm ísť ja za ňou... Som rada, že idem práve sem, ale taká "Rock and Roll Artschool" by mohla byť ešte zaujímavejšia! xD Dajte mi vedieť, ak ste niekde o takej počuli. Ďakujem.

Majte students! xoxo Adri

Neviem ako mám opísať dnešné ráno, či ako znechutenie, smútok, sklamanie... Nešťastný post bubeník v My Chemical Romance sa zas prihlásil k slovu. Všetko som čakala, ale toto nie, svet už funguje len tak, že nesmiete asi nikomu veriť.

Mike Pedicone s MCR načisto skončil, presvedčene to oznámil Frank na oficiálke, a dôvodom je krádež (neviem si ani len predstaviť do pekla, čo mohol ich priateľ muzikant, určite dobre platený, ukradnú, či zneužiť), pri ktorej ho včera v noci po vystúpení v Auburn prichytili. MCR nevzniesli žiadne obvinenia, a len chcú aby z ich života zmizol.

Všetko, čo k tomu Mike povedal, bolo len nepresné ospravedlnenie typu "já nič, já muzikant", ale zato chybu si priznal: "To, čo sa stalo, je komplikovanejšie, ako to vyznelo, ale áno, urobil som chybu. Nikdy by ma ani nenapadlo ublížiť tejto kapele alebo vám všetkým." potom dodal, "Bola to chyba v posudzovaní situácie založená na ďalšej situácii, ktorá je oveľa temnejšia, ale to ma neospravedlňuje."

Bože, kto by to bol povedal? Ja som nemala čas si na neho zvyknúť, ale musíme si uvedomiť, že tu teraz nejde o nás, nie nás zradil blízky priateľ, ale MCR (hlavne Franka, keď zo svojho Twitteru vymazal všetko, čo sa ho týkalo). Síce, čo ak mu krivdíme? Veď keď sa to tak vezme, cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami, možno fakt nechcel nikomu ublížiť. Ale ak to bolo so zlým úmyslom (čo sa už asi nedozvieme) tak je to sklamanie. Človeka čo tam stál počas toho, ako si plnia sen, sprevádzal celé rodenie sa veľkolepého albumu Danger Days, budú MCR počuť v každej božej skladbe ktorú nahrali, to musí byť neznesiteľné! Nezaslúžia si to. Dear world, what are you doing to My Chemical Romance again?

Oficiálka sa teraz zapĺňa skoro každý deň "šok sem šok tam" blogmi, no tento posledný, ktorý poslal Gerard - post o horore, čo videl - nezverejnil asi len tak pre nič za nič. Volá sa Friday Night, a myslím, že ten horor úplne priblížil ako sa v ten večer všetci cítili.

Oh shit, akurát včera sa mi snívalo o Bobovi. Nič extra, len ma pozdravil. Nedá mi to, predstavte si Killjoys, keby sa teraz vrátil. No, mohol by... Len si to... predstavte... Teraz nejak si uvedomujem ako mi tam chýba. A viem si predstaviť to nadšenie a radosť ak by sa vrátil. Len si to predstavte. Srsly.

Ahoj lidi, tak som späť z Rodosu! Neskôr vám všetko porozprávam, akonáhle som prišla domov a pozrela na MCR novinky úplne mi vyrazilo dych, ako si MCR plnia vlastné sny počas môjho vylihovania na pláži!

Nie som pomstychtivý človek, ale začínam tomu pojmu zozumieť xD MCR možno nešli na festival Reading and Leeds do UK presne s tým zámerom, pomstiť ich vypísakanie v 2006, no poriadne to tam roztočili! Keď som videla tie komfety, ohňostroj, (okrem tých balóv, mám z nich fóbiu) ich kostými a natešené tváre ako nikdy, plus gitaristu Queen Briana Maya s nimi na stagi, hovorím si sakra, to mi niečo prípomína! Heh, je úžasné sa prizerať ako si aj naši hrdinovia plnia sny...

U Lumiee som sa dozvedela, že všetko to začalo emailom, ktorý poslal Gerard Brianovi. Porozprával mu jeho príbeh, ako ich na Readingu 2006 všetci vypískali a obhazovali samým svinstvom, a že kapele Queen sa stalo niečo podobné v Paríži... Gerard mu vysvetlil plán, ako sa chcú teraz vrátiť - velkolepá show spojená s ich najväčšími hitmi a efektami, ktorými sa vyrovnali snáď aj samým Muse, môže mať len dobrý ohlas.

Brian odpovedal tak pozitívne, keď sa ho pýtali na My Chem: "Kapela? Chalani z My Chem sú tá najmilšia banda, akú môžeš stretnúť... oddaní, išpirovaní, skromní, vďační, ohladuplní a so všetkou hlasnou elektricitou jednotky na turné dosahujú maximum dokonalosti." Vraj o nich počul už aj neskôr, a Gerarda stretol na Awards Dinner a Gee mu rozprával ako na nich všetci z kapely vyrastali. Potom Brian počul ich fajnovú verziu "Under Pressure" a hneď si kúpil ich CD. Na svojom blogu písal, že keď videl klip "Welcome To The Black Parade" hneď cítil to prepojenie (nečudovala by som sa, ak by sa MCR ku Queen aj modlili).

A tak to čo predviedli 26. augusta mi stále vyráža dych. Skladby "We Will Rock You" a nakoniec slávne veľkolepé "Welcome To The Black Parade" (beťári, dobre to vymysleli sakra!) odohrané s Brianom Mayom (Ray šiel vyskočiť s kože). Ešte som snáď nikdy neviela MCR sa TAK veľa usmievať na pódiu. A teraz mám pocit, že som ten najšťastnejší fanúšik sveta!

Zvyšok ich skladieb z večera si môžte pozrieť tuto. Zlé nieje ani video s koncom We Will Rock You a WTTBP, no je z hľadiska. Ale neni zlé, sú tam totiž časti, ktoré na kamery nezaznamenali, je tu. Btw, tu sú zas fotky z thisisfakediy.co.uk, pričom by asi každá jedna mohla poslúžiť ako tapeta na PC xD

Včerajšok som celý strávila pred PC sťahovaním skladieb do mp3 playera, musela som ho vystrojiť na dovolenku. Zas to tu opustím. Na týždeň. Zajtra o 13:45 letíme smer Bratislava - Rhodos.

Neskutočne sa teším na slnečný ostrov, hlavne na to SUNSHINE, ale let (hoci aj len 2,5 hodinový) mi naháňa strach. Myšlienka, že sa budem vznášať takých 8 km nad zemou... huh. Ale bude to okay. Keď pomyslím na inú hrozbu, ako napríklad taký nejaký terorista (to je ale pozitívny prístup k lietaniu), pomyslím na maminu hlášku: "Hm, tak chcela by som vidieť toho teroristu, ktorý by mne zabránil ísť na Rhodos." xD

Lúčim sa s vami, úžívajte si posledné 2 týždne prázdnin, čo sa týka mňa, mne sa všetky očakávania leta splnili 27. júna vo Viedni, už sa len trochu nadopovať slnkom, a už chcem (hoci tomu ťažko aj ja verím) ísť do novej školy! xD

Najradšej by som celý let strávila v nejakej kópe, alebo zdopovane. Ale preháňam. A nevadí xD Môj nový objav: Ramones - I wanna be sadeted!

Včera sme sa pobrali s Money a Karču fotiť vraj "retro" fotky. Navliekla som ich do svojich predpotopných šiat, a pobrali sme sa túrou po dedine s fotoaparátom. Momentálne totiž konečne nestíham len tak "obyčajne". Heh, to znamená, že v mojej izbe je už len zvyčajný herbel (ani sa mi nechce upratovať, keď aj tak odchádzame na dovolenku po ktorej sa mi rekonštruuje celá izba), a plátno si už zvyklo na mojej poličke, načo ho teraz vyťahovať a kresliť? (Stále ignorujem fakt, že nastupujem na umeleckú školu s prázdnymi rukami)

Takže sa motáme. Tieto fotky vznikli. Ale keď tak na ne pozerám, retro na tých fotkách je asi len tá zrúcanina nižšie. Takže len sme vyšli do lesa, a fotili sa. Však prečo nie, aj tak nemáme nič na práci xD

No, zas oneskorene píšem o koncerte Horkýžov v nedeľu! Viete ako som sa ku Slížom vlastne dostala? Mamina ma s rehotom ohlásila, že nech si popočúvam pesničku "V p*či na lehátku" zo Sme.sk, ktorá bola v článku s nadpisom "Skladby, ktoré sa nikdy nedostanú do rádia, kvôly vulgárnym textom". Tak sme sa rehotali 2.

A viete koho mi tak trochu teraz pripomínajú, po všetkých tých textoch, muzike a koncerte, čo som počula? Mindless Self Indulgence! Iba Slíže to robia takým komerčnejším spôsobom... Ale od toho koncertu som na nich akosi riadne naviazaná!

Nuž zobrali sme našich, a tiež kamošky Money & jej sestru Simi. Tento koncert sa konal v Semerove, čo je dedina hneď vedľa nás, všetkých známych z okolých dedín ako z klavíru a výtvarky som tam vídavala... to bolo zaujímavé (Btw: Možno ste počuli, že v Semerove sa rozpadol kolotoč. My sme prišli až potom keď tam došla Joj-ka, a poliši) Prvá kapela čo hrala, bola Cherry Pick, hráva zväčša blues-ové skladby, no fakt to nebolo zlé! Potom prišla tvz. Spirit, ktorí mali síce svoje skladby, tiež neboli zlé, ale spevák spieval tak ľudovkovo štýlom "Karol Duchoň" (v dolináááách), ale keď dali Burlaci od Kabátu, bolo mi jedno, či je predo mnou nejaká kapela z Californie alebo dedinské kvinteto! Haha, to bolo super...

Ja sa tam vyškieram tá v bodkovanom tyrkysovom pyžame v ľavo xD Zdroj obrázku.

Po dlhom vyčkávaní, sa nakoniec dotrepali aj Slíže! A môj ty boh, teenagers fakt SCARE! Koncert odštartovali skladbou V p*či na lehátku, čo fakt nemali robiť! Takto rozpumopvať dav už na začiatku! xD Tiež bola asi naša chyba, trepať sa hneď dopredu k tým napitým deckám, veď som si pomyslela že "toto neni koncert Sum 41 a ani MCR, nemám sa čoho báť". Ale až po takej tretej rane do tela som si uvedomila čo sa deje a odterigala sa ťažko dozadu. Trochu ma rozčúlilo, ako sa dokážu tie decká spiť... akože, nevedia sa blázniť a baviť aj bez toho? Heh, potom sme si našli miestečko pri takých štyroch dospelých, ktorí pred sebou spravili takú bariéru rukami, tam bolo bezpečne!

A čo vám poviem, dobré to bolo! Všetci sme si to užívali, pogovali jak diví (už len preto aby ste sa dostali k vzduchu). Až teraz po koncerte som si ich muziku vlastne obľúbila. Horkýže Slíže sú fajní muzikanti, ktorí si proste vedia vystreliť zo všetkého a všetkých & svojimi tabu textami vás proste dostanú do šoku, ktorý končí rehotom!

Ku koncu sme sa pekne postavili do radu na fotku. Dostali sme sa k spevákovi Kukovi a cvakli sa s ním. Boli fakt ochotní a celé si to užívali. Jak to má byť. Byl to nářez, určite ich ešte chcem niekedy vidieť naživo!

P.S: ďakujem za fajné ohlasy na naše Vampire Money fan video, robíte mi radosť ;)